Čo s parkom naším priemyselným?

Rožňava sa tohto roku konečne dočkala priemyselného parku. Síce ešte nie je kompletne skolaudovaný, ale zato už bol slávnostne otvorený bývalým premiérom. Teraz ešte vymyslieť čo s ním. Asi najlepšie by bolo do neho získať nejakého investora. Lenže tí sa veľmi nehrnú.

Darmo, Rožňava svojou vlastnou vinou (teda vinou svojich volených predstaviteľov v rokoch 1998 až 2006) premeškala zlaté časy prílevu priamych zahraničných investícií na Slovensko, ktoré boli najmä v čase druhej Dzurindovej vlády, ale aj na začiatku Ficovej vlády až do vypuknutia celosvetovej finančnej a ekonomickej krízy. A aj v tom čase by to Rožňava so zlým napojením na dopravnú infraštruktúru nemala ľahké.

Dnes to má ešte ťažšie. Podľa výročnej správy Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu sa totiž prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko prostredníctvom SARIO v roku 2009 oproti predchádzajúcemu roku spomalil o viac ako o polovicu (244,4 milióna eur v roku 2009 oproti 538,1 milióna eur v roku 2008). A ani tento rok to nebude oveľa lepšie.

Navyše, vedenie mesta zrejme nemá vôbec žiadnu stratégiu pre hľadanie a získanie investora. Agentúra SARIO ku koncu roka 2009 pracovala na 85 investičných projektoch, ktoré by mohli napomôcť k vytvoreniu 12 675 pracovných miest. Rožňava miesto intenzívnej komunikácie so SARIO dala prednosť plateniu 595 eur mesačne za členstvo v Slovensko-japonskej obchodnej komore.

Ešte aj informácia pre investorov na oficiálnej web stránke mesta Rožňava je z roku 2008 a obsahuje niektoré údaje dokonca z rokov 2007 a 2006. A neobsahuje základnú aktuálnu informáciu z roku 2010, že priemyselný park už bol postavený a zíva prázdnotou.

Ale netreba si z toho robiť ťažkú hlavu. Potenciálni zahraniční investori, ktorí by hľadali vhodné miesto pre investovanie prostredníctvom nejakého vyhľadávača na internete, by túto informáciu na web stránke mesta Rožňava aj tak nenašli. Miesto pod názvom INFORMATION FOR INVESTORS je totiž skrytá pod preklepom INFORMATION FOR INEVSTORS.

Ale aby sme vedeniu mesta nekrivdili, podarilo sa mu získať dvoch potenciálnych investorov. No, získať. V skutočnosti obaja investori prišli sami. A navyše, jeden z nich nie je ešte istý. Firma Celltex investíciu podmieňuje získaním štátnej pomoci. Či sa jej to podarí však nie je isté. Nielen mestská, ale aj štátna kasa je prázdna a vláda avizovala, že budúci rok má v úmysle šetriť na výdavkoch štátneho rozpočtu. Ale držme si palce, že to nakoniec predsa len vyjde.

V prípade spoločnosti Ekoplastika to už vyzeralo, že sa prevádzka začne stavať, ale situácia sa komplikuje. V prvom rade preto, že mesto jej ešte neodovzdalo pozemky, keďže kolaudácia slávnostne otvoreného priemyselného parku sa niekde zasekla… Navyše firma prišla s požiadavkou na zmenu zmluvy, keďže chce nižšiu cenu prenájmu pozemkov, nižšie dane a predovšetkým, po ukončení obdobia nájmu chcela odkúpiť pozemky za výhodnejšiu cenu. Takú istú, akú už Mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo firme Celltex. Firma Ekoplastika chcela podobne ako firma Celltex, odkúpiť pozemky po 20tich rokoch za 4,5 EUR za m2. Tie isté pozemky, ktoré mesto odkúpilo za 9 EUR za m2 a následne do nich zo štátnej dotácie investovalo cca 43 EUR na m2 na výstavbu potrebnej infraštruktúry. Odsúhlasiť dnes predaj týchto pozemkov o 20 rokov za cenu 4,5 EUR za m2 je nielen neetické, ale je to dokonca v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje v § 8 – Majetok obce „Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať.“

A nakoniec, ešte jedna dôležitá otázka, ktorú by si predstavitelia mesta mali pri rokovaniach s investormi položiť je: Sú to také investície a také pracovné miesta, aké by sme v Rožňave chceli a potrebovali? Najčastejšia otázka, ktorá sa v prípade potenciálnych investorov a ich investícií vynára je: Koľko pracovných miest bude vytvorených? Málokto sa však pýta: Aké to budú pracovné miesta? Koľko vysokoškolsky vzdelaných ľudí budú tieto podniky potrebovať? Koľko ľudí s úplným stredoškolským vzdelaním? A koľko iba s neúplným stredoškolským alebo dokonca iba so základným vzdelaním? Bude to práca skôr pre mužov alebo práve naopak skôr pre ženy? A porovnával niekto štruktúru potenciálne vytvorených pracovných miest so situáciou na trhu práce? Teda ľudia s akým vzdelaním, prípadne akých profesií sú evidovaní v Rožňave na úrade práce ako nezamestnaní?

Netuším, akú štruktúru pracovných miest ponúkne firma Celltex, ale v prípade firmy Ekoplastika, vzhľadom na jej zameranie – „spracovávať plasty a vyrábať z nich modernou technológiou elektrinu“ – je zrejmé (a na zasadnutí Mestského zastupiteľstva to potvrdila aj zástupkyňa firmy), že väčšina z tých dvadsať až päťdesiat pracovných miest bude určená pre ľudí s minimálnym vzdelaním pracujúcich za minimálnu mzdu. Je dobré, že aj pre takýchto ľudí sa vytvoria nové pracovné miesta. Ale stačí to? Nemalo by sa mesto uchádzať aj o investíciu, kde by sa vytvorilo nielen viac pracovných miest, ale predovšetkým pre kvalifikovaných ľudí? Aby títo nemuseli odchádzať z Rožňavy do Košíc alebo do Bratislavy? Alebo do Dublinu či do Londýna?

Takže aké firmy v priemyselnom parku vlastne chceme? A akú Rožňavu vlastne chceme?

Ivan KUHN

Autor kandiduje na funkciu primátora Rožňavy za Občiansku konzervatívnu stranu (OKS)

******************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk