Ferenc Ambrus: Možné slová hocikoho z nás

Blížili sa Vianoce, Židia už boli zrátaní, a bol som skoro na isto presvedčený, že v takúto dobu Puki Starman nespraví svoje povestné tri okruhy okolo starej katedrály a vedľa stojaceho nového gymnázia po tom, ako vyšiel zo školy a mal namierené do Kasína. Mýlil som sa: Puki potreboval túto prechádzku pred tým, ako vošiel do útulných priestorov Rožňavského debatného spolku.

Počas nej myslel na študentov, medzi ktorými trávil celý deň, alebo už na otcov vačšiny z nich, veď tých tu stretával po večeroch. Počkal som si na neho pri malej bráne vedúcej do dvora, ktorý nám od jari do jesene ponúkal príjemné miesto na debaty o našom malom mestečku, ale i o veľkom svete, ktorý sme v posledných rokoch spoznávali z rádia.

December ale už bol čas na posedenie v dobre vykúrených miestnostiach nášho spolku. Nové časy nastali, ktoré mnohí s radosťou prijali. Kľudu by už nezaškodilo, hovorím Pukimu medzi tým, čo sme si naše veľké zimné kabáty v predsieni odložili. Vraj o pár dní, v novom, tridsiatomdeviatom roku poriadne sa im pozrú na ich koncesie, čo im obchodíky prevádzkovať dovolili.

My tu, v Kasíne, po dlhé roky sme dobre vychádzali snimi. Nehľadelo sa na to, kto akej národnosti bol, a ani vierovyznanie sa tu nepretriasalo. A naraz pozri, židovskú otázku chcú v našom spolku riešiť, krúti nechápavo hlavou Puki.

V kartárskej sieni ani duše. Poď ho, vravím Pukimu, asi vo veľkej zasadačke sa schádzajú vážnu vec riešiť. Aj keď bol Puki Starman váženým členom spolku i tunajšieho Kasína, na to, aby prehovoril pred mnohopočetným publikom, sa dával len zriedka. Asi toho mal dosť v škole. V Kasíne radšej načúval iným, ak náhodou nebol zahĺbený do figuríniek šachovej hry.

Netrúfam si odhadnúť, či jeho odpoveď na razantné vystúpenie jedného, tiež starého člena spolku, bola statočná a odvážna. Hovoril o čítaní. Jeho odpoveď bola úplne obyčajná, bežná, pretože by mohla byť odpoveďou hocikoho z nás, kto sa raz ocitne v takejto situácii:

Chyba je v tom, moji drahí, že veľavážené maďarské katolícke publikum nečíta. Maďar podiškuruje, so svojou fajkou v ruke si pred domom počká na švagríčka Katufréga, ohodnotí jeho nový klobúk. Ale čo by knihu do rúk vzal, na to je lenivý. My musíme neustále vysvetlovať to, čo ich najjednoduchejší predavač v obchodíku v hlave má. Nezatĺkajme, Židia veľa čítajú.

Puki si po týchto slovách sadol späť ku mne. Niečo by som i ja rád dodal  medzi nami, tak sa pripájam k nemu. Ľudia, či ich bolo málo, alebo veľa, my nevieme, vždy radi dostávali knihu, ako vianočný darček. Možno z nej nemali nič iné, než zážitok z čítania. Aj to im stačilo.

Čítanie dobrej knihy je totiž niečo parádne. I keď niekedy nesmierne trpké.

FERENC AMBRUS

Z cyklu Rožňava naša pekná. Autor je aktivistom v oblasti maďarskej kultúry. 

Reprofoto: Archív infoRoznava.sk / Kálmán Tichy  

Staršie články autora:

Zasvätenie čitateľa do sveta krásnej literatúry / Oslobodení / Slávnosť / Nežná, polnoc / O novinách a iných zbytočnostiach

******************************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem