,,Rožňavu by si vybral možno aj don Bosco“ – tvrdí Ivan Žitňanský, SDB

Už piaty rok pôsobí v Rožňave, predtým pracoval 6 rokov v Bratislave. Rodený Trnavčan, ktorého varovali, kamže to ide z tej Bratislavy. Mal troch súrodencov, dvoch bratov a sestru. Jeden z bratov zahynul ako horolezec pred vyše dvadsiatimi rokmi v Tatrách. Možno aj preto okrem iného vybudoval v rožňavskom stredisku DOMKA lezeckú stenu. Hovoríme s riaditeľom strediska Saleziánov don Boscav Rožňave Mgr. Ivanom Žitňanským.

Ako ste sa k svojmu životnému poslaniu dostali?

„Mal som 18 rokov, keď brat tragicky zahynul a bol to pre mňa prelomový zlom. Rozmýšľal som,čo ďalej so svojim životom. A tak som si povedal, že chcem voľačo spraviť pre druhých. Pracoval somv podzemnej cirkvi, so Saleziánmi som sa stretol už v 1985-tom roku. A to bolo moje rozhodnutie, robiťniečo takéto, potajomky pracovať pre dobro mladých.“ Čo nasledovalo? „Začal som štúdiá popri práci, skončil som strednú školu a chcel som na vysokú. V tom čase som sauž naplno venoval mladým, najmä cez prázdniny. Mali sme rôzne aktivity, vrátane duchovnýchcvičení. A práve počas jedného z nich nás prepadli príslušníci vtedajšej Štátnej bezpečnosti. Takpovediac,prichytili nás. Mne začali ihneď ponúkať spoluprácu, že nič sa mi nestane a že sa dostanem ajna vysokú školu, hoci som už mal danú prihlášku a absolvoval som úspešne skúšky. Bol som prijatýna vysokú technickú školu, avšak preto, že som odmietol spoluprácu s ŠtB, musel som namiestoškoly narukovať na vojenčinu. Za „odmenu“ ma priradili k tzv. cestno-stavebnému práporu, kderežim spravidla dával nepohodlné osoby. Boli tam inak samí basmani, odsúdení ešte za civilu…“

To poznám, tiež som bol „odmenený“slúžiť v takom útvare…

„…Bol som tam celé dva roky. V druhom roku som bol skladníkom a tak som začal potajomkyštudovať Starý zákon. Zastihla ma tam aj Nežná revolúcia a to bol veľký skok. Prišli za nami aj predstavení z Ríma. V tom čase som mal už tri roky utajeného štúdia teológie za sebou, ale ponúkli mi,aby som šiel študovať od začiatku do Turína, kde som ich aj absolvoval. V tomto meste sa narodila pôsobil aj don Bosco.“ Po návrate ste zakotvili kde? „Po šiestich rokoch štúdií v Turíne som nastúpil do Bratislavy. Bolo to v r. 1998 a pôsobil som tam až doroku 2002. Odtiaľ som prišiel sem, do Rožňavy. Naša rehoľa Saleziánov má diecézu rozloženú na celéSlovensko a všade slúžime iba 6 rokov, potom putujeme podľa potreby ďalej. Budúci rok v lete sateda rozlúčim s Rožňavou.“

Čo ste tu našli pri príchode?

„Bol to riadny šok, ale bral som to ako výzvu. Prišiel som do prostredia, ktoré by si za svojich čiasvybral možno aj sám don Bosco. Tam kde sú mladí, majú byť aj Saleziáni. Videl som v televízii nejakúreklamu banky so sloganom Zorientujte sa! a myslím že niečo také platí aj pre našu prácu s mladýmiľuďmi. Aby našli svoj Sever vo svojom živote a aby vedeli potom aj ísť životom, za tou hviezdou,ktorú nájdu. Aby to bola ich skutočná hviezda života.“

A našli ste tu takých mladých ľudí?

„Myslel som, že nič horšie ako bratislavská Petržalka nemôže byť, ale vedel som, že Rožňavu nazývalikedysi aj malou Moskvou. Je to ešte ťažšie prostredie, než tá Petržalka, ba dokonca, keď sme tunedávno mali svojho predstaveného, povedal, aby sme Rožňavu chápali ako misijné územie.“

Čo bolo pre vás najväčším problémom?

„Po revolúcii bol prvé roky taký všeobecný boom, týkajúci sa aj náboženstva. Potom to šlo doútlmu. A my sme tu našli práve také pozostatky tej doby. Torzo ľudí, ktorým vzťah k našej činnostiostal. Pondelky mávame voľné, takže ich využívame aj na zhodnocovanie vlastnej práce, stavu, aký sme tu dosiahli.“

Môžete bilancovať po piatich rokoch?

„Povedal by som, že som na pol ceste, s mnohými vecami som spojný. Podarilo sa nám osloviť mládež,vybudovať priestory. Veď sme sa nemali ani kde stretávať. Svojpomocne sme si všetko urobili sami. Dnes tu máme novootvorené stredisko DOMKA – Združenie saleziánskej mládeže (www.roznava.domka.sk), kde máme pre mladých nielen priestor, ale aj bohatý program, aktuálne pripravený na celéleto. Všetko sa tu riadi jasnými pravidlami, je to bezpečný a slušný priestor pre rôzne aktivity mládeže.Teraz hľadáme k tomu vhodný názov, takže prijímame návrhy.“

Deti sú závislé na výchove, aké skúsenosti ste získali z tohto hľadiska?

„Najviac som bol upozornený na to, že nie je tu príliš náboženské prostredie. To som aj pocítil. Stalo sa mi viackrát, že nemám sa vlastne na čo odvolávať. Napr. aj v rozhovore s deťmi som mal vždy predtým istotu, že v prípade potreby sa porozprávam s rodičmi, alebo so starou mamou. Ale tu som túto náväznosť nevidel. Nebolo sa o čo oprieť. Aj čo sa týka morálky, alebo čisto praktických vecí. Takúto oporu a výchovnú činnosť pre deti som málokedy tu našiel.“

Kam máte namierené po Rožňave?

„Môj predchodca odišiel do Viedne, ale ja ešte netuším, kam pôjdem. Možno to budú ďalšie štúdiáv zahraničí.“

Zhováral sa Belo Hefler Fotil Jozef Šebalj