NON VIDERI SED ESSE! Dionýz a Františka Andrássyovci I.

Z Dlhej Lúky do Viedne

Takmer každý deň prechádzame okolo krásneho pomníka, sochy veľkodušnej mecénky nášho mesta Františky Andrássy-Hablawetz. Nikto z nás sa však nezamyslí nad jej osudom, či nad nesplnenými snami jej verného manžela Dionýza. Práve oni dvaja sú hlavnými postavami jedného z najfascinujúcejších a najzáhadnejších romantických príbehov v našich dejinách.

Ich príbeh je príbehom snáď nenaplnenej lásky a túžby po večnosti. Dnes nám je život pre vyššie ideály, z ktorého zostanú len dobré skutky, ako to hlása pamätná tabuľa v pietnom múzeu Františky na Krásnej Hôrke, vzdialený, a len ťažko uveríme tomu, že niekedy žili v našom Gemeri aj ľudia, pre ktorých bola krása svätá a pozemský život rituálom dobra.

Náš príbeh sa začína v neďalekej dedine Dlhá Lúka 18. novembra 1835. V ten deň sa v tamojšom kaštieli narodil gróf Dionýz Andrássy, prvorodený syn grófa Juraja IV. Andrássyho (1797 – 1872) a grófky Františky Königsegg von Aulndorf. Rod Andrássy v tej dobe už takmer 200 rokov znamenal veľa v spoločenskom i hospodárskom živote Uhorska. Dionýzov otec Juraj IV., gemerský a šarišský župan, významný podporovateľ Uhorskej akadémie vied a Uhorského národného múzea, sa zaslúžil o rozvoj ťažby a spracovania železnej rudy. Preslávil drnavskú zlieváreň, ktorú už v roku 1851 predstavil na prvej svetovej výstave v Kryštálovom paláci v Londýne.

Nezáujem svojho syna o politickú kariéru a podnikanie možno vnímal ako sklamanie. Dionýz radšej kreslil, vyrezával a rád sa hrával s dedinskými chlapcami… Začiatkom 50-tych rokov 19. storočia ho otec poslal na štúdiá práva do Bonu, ktoré úspešne ukončil v roku 1856. Neskôr pôsobil vo Viedni ako koncipient istej advokátskej kancelárie. Grófov pobyt vo Viedni znamenal zlom v jeho živote – spoznal tam svoju celoživotnú lásku, ženu, ktorá preňho bola „hviezdou vodkyňou – dobrým géniom…“ Pôvod Františky Hablawetz je záhadný a v súvislosti s ním nad faktami prevládajú dohady. Podľa dostupných prameňov sa narodila v marci alebo októbri v roku 1838 v rodine Franza Hablawetza a Barbary Dosler. Čím sa jej rodina živila, nevieme.

Podľa novinových správ zo začiatku 20. storočia boli Hablawetzovci hudobníci a Františka opernou speváčkou (jej brat August Egon bol dvorným operným spevákom). Toto málo pravdepodobné tvrdenie vyvracia ďalší článok z októbra roku 1904, ktorý o Františke (s najväčšou úctou) hovorí ako o tanečnici a o jej otcovi ako o krčmárovi. V nedávnej minulosti sa dokonca vyskytli špekulácie o jej židovskom pôvode, tieto sa však nepotvrdili. Okolnosti zoznámenia sa grófa s Františkou ako aj ich spoločný život pred sobášom sú nám neznáme. Isté však je, že Františka zasiahla do histórie jedného z najuznávanejších aristokratických rodov strednej Európy a ak sú pravdivé Dionýzove slová o tom, že ona bola tá, ktorá ho viedla k dobročinnosti, ovplyvnila aj sociálny vývoj nielen v Rožňave, no v Gemeri vôbec…

Július Barczi

Venované pamiatke Gábora Tökölyho, ktorý posledné mesiace svojho života venoval štúdiu tejto legendárne dobročinnej, záhadnej dvojice.