– Prečo ťa štve, čo tam robili zašití niekde pod lesom, pri jazere? Nech si vykrikujú svoje bludy a pozývajú šarlatánov toho ich úbohého sveta!
Sedeli sme v krčme na Sajnaparte, v poslednej v našom meste, kde podlaha bola ešte natretá starým olejom a nad výčapom vysela tabuľa s nápisom Na zem pľuvať zakázané! Vôkol úž búračky, asi ani toto miestečko dlho neprežije.
Oproti nám, na druhej strane nášho Drázusu, potoka, ktorý sem – tam i vyčistiť by mohli, budova niekdajšieho evanjelického gymnázia. Z peknej secesnej fasády sa už len vstupná časť zachovala, no i tá akoby si o opravu pýtala.
Medzi nami i taká historka koluje, vravím kamarátovi zo starých čias, že Fábry do tohto evanjelického gymnázia cez Uhorniansky kopec pešo chodil. Až zo Štósu, kde potom kvôli chorobe prežil takmer celý svoj život. A písal, a písal, lebo veril, že slovo zastaví fašistické násilie.
/V pozadí zlyhania progresívnych vecí stojí zastrašený malomeštiak. V tom je úspech regresu. Progresívne hnutia sa nevedia striasť tejto záťaže. Úplné víťazstvo fašizmu pramení z protichodností tých, čo stoja voči nemu. Táto protichodnosť je trpkým ovocím. Chýba z neho írečitosť dôvery a presvedčenie pútnika krížovej cesty./
– A teraz to krásne leto ti neďaleko Fábryho hrobu, pod oknami Jasovského opátstva, šéfovia od južných neonacistov pochodujú! A dostávajú kecpult od Kötelesovských a Molnárovských organizátorov, aby o budúcnosti Európy a mieste svojho národa v ňom prednášali.
– Nech si Jobbikujú! Kašli na nich! Čo teba po tom všetkom? Hlava ťa ide bolieť len preto, že ten tvoj niekdajší študent zo Zeleného stromu toľko proti fašistom písal? Idealista, čo zle odhadol režim. Lebo zutekať z neho mal.
/Kto sa k fašistom pridruží, zvrhne sa na ich úroveň./
– No vidíš, ale on ti bol aspoň bol skrytý medzi vysokými smrekmi, ďaleko v zapadákove, kde ho nikto nehľadal. A keby aj, čo s chorľavým spisovateľom by porobil?
– Neonacisti pod oknami kláštora pochodovali! A nikto na nich nezareval, že tu nemáte čo robiť! Vo vychýrenom, vraj vo vzdelávacom tábore prednášali. A ešte ten, čo ich pozval, čo o nich chválospevy púšťal, sa i vystatoval, ako duši tunajšieho ľudu rozumie Vona, a aká to nepravda, čo o ňom tie satanom platené médiá stále píšu.
– Ak mi ešte niečo zaplatíš, Thomasa Manna ti pripomeniem. Neboj, v tej kašni oproti, čo nám starí nechali, sa potom osviežime.
/Nebezpečenstvu našej doby, ktoré môžeme nazvať jeho politickým menom, fašizmom, sa môžeme postaviť len v duchu oddaného, charakterom pevného človeka, ktorý vie povedať: NIE!/
– Zdá sa, že sme v panoptikálnom svete. Ako keby sa z tých miestnych, moldavských hostiteľov, stavali bdelí lokaji. A je im úplne jedno, že zavádzajú a klamú svoj ľud, na ktorý sa tak radi odvolávajú, ale neaujíma ich v tom ošiali ani to, že za hlavných rečníkov si privolali čelných predstaviteľov strany, o ktorej v ich krajine súd vyriekol, že fašistickou sa môže nazývať. A ešte všetko to pod záštitou najvyššieho orgánu Csemadoku!
No, ale, kto ti tu povie nie?! Kto? Ukáž mi jedného, dvoch! Tvojich Maďarov, alebo tých od Hronu, ktorí si pochabého zvolili, čo najnovšie o dekadentnom umení tára, tancu sa vysmieva. Kto tu vyriekne Mannovo NIE?!
Ľudský rod si asi viac než zásady, idey a ideály chce pamatať násilie vyvolávajúce strach a strach vyvolávajúci násilie.
FERENC AMBRUS
Z cyklu Rožňava naša pekná. Autor je aktivistom v oblasti maďarskej kultúry.
Ilustračné foto: Karoly Arvai/REUTERS
Staršie články autora: Lepšie ako v tehelni II. / Lepšie ako v tehelni I. / Súdružka / Deň Rómov / Sisinka / Album cenných známok / Osvienčin/Auschwitz – Birkenau III. /Osvienčim/Auschwitz – Birkenau II. / Osvienčim/Auschwitz, Birkenau I./ Možné slová hocikoho z nás / Zasvätenie čitateľa do sveta krásnej literatúry / Oslobodení / Slávnosť /Nežná, polnoc / O novinách a iných zbytočnostiach
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte ich na e-mail redakcia@inforoznava.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Ferenc Ambrus: Pred kláštorom hnedé čižmy"