Ferenc Ambrus: Syn náš milovaný

• Prečo neberieš ten skurvený telefón, keď ti volám? Myslíš si, že po tom všetkom, čo sa mi pošťastilo s tebou zažiť, mám ešte chuť a náladu šťebotať tu s tebou? Alebo krásne jesenné počasie, čo tu teraz máme, ti budem opisovať? Ta kde?!

• Povedal som, predsa, že vás mám dosť, aj celého toho vášho vidieka, čo tak obdivujete! A volaj, ak len tie hory okolo sa zrútia na tvoje auto, alebo Slaná vás zaleje tam na Podrákoši!

• Aspoň niečo vieš o tom, čo robí tvoj syn, Daniel, posledné roky? Vieš, že už vyskúšal skoro všetky stredné školy na okolí? A najnovšie, že si zaumienil, že kuchár z neho bude? A máš vôbec akú – takú predstavu o tom, čo robí popri škole? Lepšie povedané, namiesto nej?

• Povedal som ti už, nie raz, že si robte, čo chcete! Mňa z toho vynechajte! Som našťastie poriadne ďaleko, aby som tu mal od vás pokoj!

• Pokoja ty nikdy nebudeš mať! Veď ani predstavu o tom nemáš, čo to je, pokoj! Ani jednoduché slová, čo o pokoji boli, si za tie roky nevedel vyriecť! A začínam sa báť, že Daniel, akoby ťa nasledoval. Neverím ani, že by si sa dopočul, čo verejne píše a hlása…

• Čo zase s Danielom vydieraš?! Má svoje roky, nech ide, kam chce, kade ho rozum vedie! Čo ma po ňom? Sem – tam príde aj sem za mnou, ale len toto veľké mesto ho zaujíma, len po ňom sa túla. A ja mu do toho ani tu nekecám.

• Pýtam sa ťa, že či vieš, čo najnovšie, odkedy tí úbožiaci utečenci strašia tu tieto naše zaostalé a zlenivelé národy, si o nich tvoj syn myslí? Počkaj, počkaj, ja ti volám, lebo mi jeden poriadny človek z firmy mobil požičal! Takže to teraz ani náhodou nejde na tvoje konto a neskladaj telefón, vypočuješ si, čo tu na nete rozširuje!

• Že by ma to zaujímalo, si myslíš, či zdochnú tí teroristi, ktorí sem lezú, aby nám všetko zobrali, za čo moji predkovia pracovali a bojovali?

• No, počúvaj, ty hulvát jeden! Nechal si tu nielen mňa, ale aj Daniela, ktorému najnovšie dáky bezpríčetní do hlavy plesnivé mýty o dvadsaťtisíc rokov starom národe tlačia. A on si kvôli týmto bludom teraz myslí, že jeho národ je výnimočný, ba jedinečný, pochádzajúci už ani nie od pána Boha, ale priam z nejakej inej planéty. A toto všetko už i doma začal trepať.

• Dobre robí! My sme tí, čo stále zachraňovali Európu pred skazou, môžeme byť pyšní na našich predkov! Ostatní by nám ešte dnes aj platiť mali za naše po stáročia prevádzané skutky!

• Akí predkovia?! Presne, ako Tvoj syn! To by som bola veľmi rada vedieť, čo všetko je z toho pravda, o čom tu blúznite! O minulosti, na ktorú sa samozrejme už nikto nepamätá, takže ňou môžete kľudne šaliť svojich negramotných prikyvovačov! Ale čo je dnes? Ani správať sa neviete poriadne! Daniel tu štve ľudí! No, počúvaj a potom si to niekam ulož, čo Tvoj syn na internete píše! Telefón je na môj účet, nezabúdaj, takže vydržíš!

„Čo? Že týchto nazývajú ľudia utečencami?! No nie! oni sú okupanti! My kresťania sme pre nich len otroci! Ja vám ale tu a teraz poviem, že ma nezaujíma, či ma rasistom budú nazývať, alebo aj nenávisť šíriacim nacistom, lebo týmto ani Európa, ani moslimovia nepomôžu, len ak chladná oceľ! Títo bastardi nemajú žiadne právo vtrhnúť do našej krajiny! A ak predsa tak spravia, budú znášať následky svojho barbarizmu, to vám ja vravím! Tisíce, ba státisíce našich ľudí na nich zaútočí a na smrť ich ubije! Verte mi, ľudia naši, že toto všetko už nič iné nie je, ako znovu rodiaca sa svätá vojna!“

• Podľa teba, otca tohto chlapca, nie desivé, však?

• No a čo? Asi ho na také učili v cirkevnej škole, kam si ho nosila, aj keď som na nich stále nadával. Tak vám teraz treba! Bohvie, čo všetko mu už tam tĺkli do gebuli? Aspoň mu tie smelé reči odlajkli na internete nejakí kamaráti? Iste, lebo títo si vedia veľmi fandiť, ak niektorý z nich srandu vyvedie poriadnym ľuďom. Alebo hocikomu, lebo ani ja už neviem, či sú tu okolo nás ešte nejakí normálni ľudia.

• Ak ťa práve to zaujíma, iste sa potešíš, lajkli! Môžeš sa tešiť, má kumpánov! Aj starých fasov, lebo jeden z tvojich kamarátov, s ktorým sa ti výnimočne niekedy podarilo prehodiť pár ľudských slov, ešte i dopísal tvojmu synáčikovi, že gratuluje, si smelý Daniel, takýchto chlapcov potrebujeme, sme s tebou! Ale aby si sa ešte viac radoval a škodoradostnil, ako ti to bolo vždy vlastné, lajkov dostal viac než dvadsať! A na prvom mieste, -transparentne!-, i od riaditela tej cirkevnej školy, na ktorú si tak stále hundral, že načo tam dávam decko. Vidíš, nezabudli tam na Daniela! Plus aj farár od nich bol podpísaný i celá kancelária tej politickej strany. Všetci sú s ním. Čo ty o sebe si nemohol a ani nemôžeš povedať, že by bol niekto na tvojej strane. No, v tomto ťa tvoj syn veru predbehol. Ale asi nemáš na to slová, ani mozog, ja ti to teraz musím povedať, že náš zlatý chlapec tu živí kult sily a násilia. Ak ti tento výrok vôbec niečo hovorí.

• Dúfam, že tam máš už nejakého nabijáka, takže skús jemu tárať tie svoje bludy! Mňa to fakt vonkoncom vôbec nezaujíma, ako som ti stále vravieval, a to si už zapíš konečne niekde pod sukňu! A aj keď šlohnutý telefón budeš mať, volaj len vtedy, ak Daniel nejakú lebku tých teroristov bude mať na oceli napichnutú a okolo teba s ňou bude pobehovať.

Ferenc AMBRUS

Autor je aktivistom v oblasti maďarskej kultúry. Ilustračné foto: Antifeixistes.org

Staršie články autora: V dyme cigary / Pred kláštorom hnedé čižmy / Lepšie ako v tehelni II. Lepšie ako v tehelni I. / Súdružka / Deň Rómov / Sisinka / Album cenných známok / Osvienčin/Auschwitz – Birkenau III. /Osvienčim/Auschwitz – Birkenau II. / Osvienčim/Auschwitz, Birkenau I.Možné slová hocikoho z nás / Zasvätenie čitateľa do sveta krásnej literatúry / Oslobodení / Slávnosť /Nežná, polnoc / O novinách a iných zbytočnostiach

******************************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte ich na e-mail redakcia@inforoznava.sk 

BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Ferenc Ambrus: Syn náš milovaný"

Zanechať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.