Lach: Kontrolór by mal vedieť maďarsky

Koncom januára sme informovali o voľbe hlavného kontrolóra v Rožňave. Schválením podmienok výberového konania sa poslanci zaoberali na svojom ostatnom rokovaní. Druhé 6-ročné volebné obdobie Kataríne Balážovej, ktorá tento post zastáva, končí posledným marcovým dňom.

Počas diskusie k tomuto bodu rokovania navrhol zástupca primátora Ján Lach (Most), ktorý mal v minulosti zamestnanecký pomer s mestom, aby zákonom predpísané podmienky – min. stredoškolské vzdelanie, boli doplnené aj o 5-ročnú prax v samospráve, resp. vo vykonávaní kontrolnej činnosti.

Zároveň trval na tom, aby záujemcovia o tento post ovládali maďarský jazyk.

„Keďže sme dvojjazyčné mesto, tak by bol vhodné, aby kontrolór ovládal aj maďarský jazyk, keďže môžu prichádzať sťažnosti aj v maďarskom jazyku,“ nástojil Lach.

„Ak by sme prijali takéto podmienky, tak by sme diskvalifikovali ľudí, ktorí nemajú skúsenosť so samosprávou, čo podľa zákona nie je povinnosťou,“ oponoval mu poslanec Matúš Bischof (OKS).

„Takéto podmienky považujem za neférové. Rovnako jazykovú vybavenosť – hocikto môže prekladať na mestskom úrade, takže nevidím na to dôvod,“ zdôraznil.

Na jeho otázku reagovala aj Katarína Balážová. „Zákon hovorí len o minimálnom stredoškolskom vzdelaní, ale čo sledujem, každá samospráva si vymýšľa a pridáva rôzne podmienky.“

„Považujem akékoľvek podmienky nad rámec zákona za neférové a v rozpore so zákonom,“ zopakoval Bischof.

Maďarčina je výhodou

Návrh viceprimátora podporil poslanec Zoltán Beke (nez.), zamestnanec Technických služieb mesta – správa cintorína, ktorý používanie maďarského jazyka zdôrazňuje pri každej možnej príležitosti.

„Sú organizácie, ktoré vedú dokumenty v maďarskom – materinskom jazyku,“ tvrdil Beke.

Lach nakoniec stiahol svoj návrh na podmienku 5-ročnej praxe, povinnosť ovládať maďarčinu však ponechal. Bischof to označil za neférové a nad rámec zákona.

„Niekto, kto bude mať rovnakú alebo lepšiu kvalifikáciu a neovláda maďarčinu, bude diskvalifikovaný, budú mu upreté práva, nevidím na to dôvod,“ trval na svojom Bischof.

Do diskusie sa zapojil aj poslanec Ivan Kuhn (OKS). „Ak by sme robili výberové konanie a v tabuľke by sme bodovali znalosť každého cudzieho jazyka počtom bodov, tak v poriadku, ale dať to ako podmienku, že iba tí, ktorí ovládajú maďarský jazyk, tak tým vylučujeme 70 % občanov Rožňavy. Považujem to za diskriminačné.“ 

„Hovoril som o tom, že to nebude hodnotené ako podmienka, ale povedzme v prípade zhody výsledkov u uchádzačov by mal dostať prednosť ten, kto ovláda maďarský jazyk, čiže znalosť maďarčiny je vítaná,“ vysvetľoval Lach.

Bischof navrhol pridať všeobecnú formuláciu“ vítaná je znalosť cudzích jazykov.“

Poslanci hlasovaním podporili doplnenie zákonných podmienok o „výhodu znalosti maďarského jazyka“. Za hlasovali Baláž, Beke, Džačár, Kemény, Kossuth, Laco a predkladateľ Lach. Proti boli Bischof, Kováč a Ocelník. Zdržal sa Capák a nehlasovali Kuhn a Mihók. Zároveň jednomyseľne podporili návrh poslanca Bischofa – „výhodou je znalosť cudzích jazykov“.

O návrhu ako celku hlasovalo za 12 poslancov, Ivan Kuhn (OKS) nehlasoval.

Fakty

Zákon o účtovníctve č. 431/2002:

§ 4. ods. 8 – „Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku v štátnom jazyku. Účtovný doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti podľa § 8 ods. 5.“

Sčítanie obyvateľstva v Rožňave podľa národnosti v r. 2011:

Celkom obyvateľov: 19 706. Z toho slovenská národnosť 11 816, maďarská 3 909, rómska 470, česká 79, ukrajinská 24, rusínska 18, nemecká 14, poľská 10, ruská 9, moravská 7, židovská 3, bulharská 3, srbská 1, ostatné 42, nezistená 3 301.  

Zákon o používaní jazykov národnostných menšín č. 184/1999:

§ 2, ods. 1 – „Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.“

§ 3, ods. 4 – „Úradná agenda, najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, informácie určené pre verejnosť a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť okrem matriky, sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže viesť popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny.“

Dokument – Návrh na vyhlásenie dňa konania voľby hlavného kontrolóra mesta Rožňava

Foto: infoRoznava.sk / Martin Kuchár