V piatok priniesol Denník N obsiahly rozhovor s Júliusom Barczim, zástupcom generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea pre hrady, zámky a kaštiele. Od minulého roku zároveň šéfuje múzeu v Betliari.
„Budujem si tím, prijímam nových ľudí, stúpla návštevnosť, embargo na informácie o tom, čo robíme, sa zrušilo, máme nové expozície a pracujeme na ďalších,“ uviedol Barczi okrem iného.
Podľa neho je Betliar zvláštny problém. Nazýval sa síce múzeom, ale nevykazoval známky toho, čo má múzeum robiť. Boli tam expozície, ktoré sa ráno otvorili, večer zatvorili a iba jediná osoba sa dlhé roky venovala zbierkovým predmetom a tomu, aby pokročil výskum.
Zdôraznil, že hlavným „programom“ v hradnom či kaštieľnom múzeu je jeho expozícia, a tú je potrebné dobre prezentovať. Sám ním tiež roky bol, a aj teraz si sem-tam „zasprevádza.“ Dobrý sprievodca vie podľa neho správne intonovať a aj závažnú informáciu o histórii či umení vie podať tak, že to nevyznie ako čosi, čo školsky ubíja a je to nepríjemné.
„Veľa našich múzeí má však sprievodcov – stredoškolákov či vysokoškolákov, a to nie je šťastné. Majú to byť profesionáli, vo svete je to certifikované povolanie, dokonca dobre platené. U nás sú to letné brigády, čo je až honosné pomenovanie – mnohí študenti z toho majú iba letný výlet. V Betliari sme to na nasledujúcu sezónu už zmenili,“ vysvetlil.
Aj on chce vsadiť do budúcna na zážitkovosť. „Myslím, že práve v Betliari by sa nám to čoskoro mohlo podariť – pripravujeme napríklad veľmi atraktívny program o Sissi. Bude to prvá výstava svojho charakteru na Slovensku a nebude to, samozrejme, iba v rovine Romy Schneider ako Sissi, ale predstavíme ju ako reálnu historickú osobnosť, ktorá niečo znamenala.“
Výstavu má otvoriť arcivojvoda Georg Habsburg.
Pri kaštieli v Betliari plánuje otvoriť bufet, aby si tam hostia mohli dať kávu alebo prosecco. Bude sa volať Španga, ako sa volal aj trpaslík Emanuela Andrássyho. „Bude to čosi navyše, posedieť si pri kaštieli s palmami, veď to je príjemné. Pripravujeme aj museum shop a v zadnej časti parku budú v lete sokoliari – chceme, aby sa ľudia v areáli kaštieľa zdržali dlhšie ako len jednu hodinu, čo je čas bežnej prehliadky interiéru.“
Na nastávajúcu sezónu ponúkli školám nech si v kaštieli odučia hodiny dejepisu.„Môžu tam prísť a stráviť tri vyučovacie hodiny za sebou. Nič za to nechceme. Zatiaľ nikto nereagoval, ale my ich budeme ďalej pokúšať.“
V otázke zodpovednosti za to, že hrad Krásna Hôrka zhorel, má jasno od začiatku: Zodpovedné bolo múzeum.
„Ak niekto zahodí vo vzdialenosti tristo metrov od pamiatky ohorok z cigarety a z toho v 21. storočí zhorí pamiatka – to je predsa absurdné. Tú cigaretu mohol odhodiť hocikto – aj strážnik hradu, alebo návštevník, ktorý si normálne zaplatil vstupné. Obviňovanie rómskych detí a k tomu následne pridružené partnerstvo s Kotlebom – to je mi vrcholne nesympatické,“ zdôraznil.
Aj preto, že pozná postoje Andrássyovcov – vie, akí boli liberálni a spravodliví, podľa neho, keď toto videli, museli sa obrátiť v hrobe.
„Keď drevená šindľová strecha nie je ošetrovaná – zhorí. A všetky strechy hradu horeli do dvadsiatich minút. Ošetrený šindeľ tak rýchlo veru nehorí. A hovoriť, že múzeum nemohlo vyrúbať stromy z okolia hradu, lebo by nemalo kam upevniť bleskozvody, pretože bez stromov by odplavilo zem z hradného kopca – veď to je hlúposť. A toto rozprávala pani Eva Lazárová – bývalá šéfka Múzea Betliar, pod ktoré Krásna Hôrka patrí. Ona však povedala aj iné hlúposti,“ pokračoval Barczi.
Pripomenul, že riaditeľkou bola od roku 1993. Predtým, od roku 1963 do 1993 bol riaditeľom jej otec a potom od 1993 bol jej zástupcom. „Čo to je? Biologická inštitúcia? Monarchia? Neviem nič dobré o týchto ľuďoch povedať, odkedy som v betliarskom múzeu, lebo vidím, čo urobili.“
Tým, že v Betliari podľa neho nefungovali mnohé veci tak, ako mali – výskum stagnoval. Nastala obrovská migrácia zbierkových predmetov medzi Krásnou Hôrkou a Betliarom.
„Je tam odborníčka – doktorka Silvia Lörinčíková, ktorá – napriek tomu šialenému vlnobitiu, nevkusu a neprajnosti voči jej práci zo strany pani Lazárovej – dokázala v tichosti poctivo pracovať. Ale pri desiatkach tisícoch zbierkových predmetov je nemožné, aby to zvládol jeden človek,“ odpovedal na otázku, či bol v Betliari odborník, ktorý by sa týmto zbierkam venoval.
V administratívnej budove v jednej skrini natrafil na uteráky s monogramami Emanuela a Gejzu Andrássyovcov aj Ilony Andrássyovej, dokonca obrusy s ich erbom. „Keď som sa pýtal, čo sú to za veci, bolo mi povedané, že ich múzeum používalo v hosťovských domoch.“
Do Betliara pozýva v lete, majú dohodnutú spoluprácu s Botanickou záhradou. Do parku sa vrátia exotické rastliny a dreviny, budú tu pávy, papagáje, nový bufet, nová pokladnica na úrovni a v neposlednom rade pripravujú zásadnú reinštaláciu všetkých interiérov kaštieľa, aby sa do nich vrátila atmosféra obdobia, v ktorom ho obývali Andrássyovci.
„Chceme ukázať, ako sa tam skutočne žilo, lebo dnes to cítiť nie je,“ sľubuje.
Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke Denníka N.
Zdroj: Denník N Foto: Archív infoRoznava.sk
SÚVISIACE ČLÁNKY – Barczi: Nečakajte na riešenia odinakiaľ /Starosta podpísal rozhodnutie o zastavení stavby vysielača pod Krásnou Hôrkou
Čitateľská súťaž: Auto na víkend, navigácia, usb kľúče, knihy…
Bezplatná občianska inzercia, kliknite sem a vyskúšajte: Bazár.infoRoznava.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Obviňovanie Rómov zo zničenia Krásnej Hôrky? Andrássyovci by sa otáčali v hrobe"