Renáta Mazurková: Nedá sa nám veriť?

Všetci tí, ktorí žijeme v zahraničí, alebo v iných mestách než je miesto nášho trvalého pobytu, sme systémom tohto štátu uznaní ako ľudia, ktorým nie je hodné dôverovať. Nie, toto nie je sťažnosť, ani rýpanie do zavedených pravidiel a uznesení. Skôr pozastavenie sa nad tým, čo sme to za ľudia a čo, alebo kto nás formuje do pozície čestných a nečestných.

Osem rokov žijem v zahraničí a rok čo rok predkladám potvrdenie, že sa na území mesta zdržiavam menej ako 90 dní v roku a preto mi vzniká nárok na odpustenie poplatku za odvoz komunálneho odpadu. Toto potvrdenie zdupľujem čestným prehlásením, v ktorom prehlásim, že údaje, čo som poskytla, sú správne.

S tlačivom na čestné potvrdenie, ktoré mi dali v prijímacej kancelárii úradu, zájdem na matriku, kde doklad zaprotokolujú, no nevydajú mi o tom potvrdenie, kým nezaplatím poplatok za spomínaný úkon. Beriem papier a smerujem do pokladne. Zaplatím, beriem potvrdenie o zaplatení a idem späť na matriku, kde mi po predložení dokladu o zaplatení úkonu vydajú doklad o zaprotokolovaní mojej čestnosti.

S regulárne potvrdenou čestnosťou sa poberiem opäť do prijímacej kancelárie úradu, kde si ju zodpovedná pracovníčka prevezme a hotovo. Na rok 2016 vybavené. Nič ťažké, nič zložité až na trochu toho čakania, kým pečiatkou a podpisom oprávnenej osoby potvrdia česť a platby čakateľov predomnou.

Počas čakania ma zamestnala úvaha o tom, či by sa tento systém nedal zmeniť, zjednodušiť. Napríklad, na jednorázové potvrdenie a čestné prehlásenie, že v meste nežijem, a ak sa niekedy vrátim, čestne to na úrade nahlásim.

Samozrejme, s úvahou som sa zdôverila aj pani za prepážkou. Vyzdvihla som najmä menšiu personálnu zaťaženosť úradníkov, prerastených zbytočnou slovenskou byrokraciou, pridala príklad, ako to funguje v krajine, v ktorej teraz žijem a podotkla, že nie vždy sa mi podarí byť v januári, keď sa toto potvrdenie vybavuje na Slovensku, najmä nie v pracovné dni.

Pani, s veľmi príjemným vystupovaním, a prehlásením za samu seba, teda nie osobu zastupujúcu úrad, mi pritakala. “Áno, to nie je zlý nápad. Ľuďom by sa tak uľahčilo. Ale, to potvrdenie môžete poslať aj z krajiny, v ktorej žijete,“ povedala.

Otázku, ako by sa ďalej riešilo čestné prehlásenie, vyhotovené v zahraničí s nutným slovenským prekladom, som už nepoložila, lebo pani úradníčka v zápätí dodala: “Ale viete, ako to chodí na Slovensku. Žiaľ, je tu mnoho takých, ktorí by systém zneužili, aby nemuseli nič platiť“.

Hm… Takže systém mi už dopredu nedôveruje a teda, označuje ma za klamára? Usmiala som sa na pani, ktorá mi úsmev opätovala a pokrčila ramenami.

Kedysi by som sa nad podobným komentovaním nepozastavila a rovno by som povedala, máte pravdu. My, žijúci na Slovensku, nie sme v mnohých ohľadoch čestní, najmä nie k pravidlám vo vzťahu k štátu, či regiónu.

Lenže dnes, po ôsmich rokoch života v krajine, kde dodržiavanie regulí a aj nepísaných pravidiel, je vecou cti a prestíže, sa na tvrdenie, že ľudom nemožno veriť, pozerám z iného uhla. Život tu ma naučil, že keď dáš aj dostaneš.

Že preplatok na daniach nie je mýtus, že za odvedenú prácu je vždy pláca, ktorá nemešká, že objednať sa u lekára neznamená platiť poplatok, že príspevok na bývanie dostane aj ten, kto pracuje, lebo majiteľ bytu sa v rámci oblasti, kde byt prenajíma, odtrhol od finančnej reality.

Systém ma naučil, že nie je potrebné podvádzať a správať sa nečestne, lebo on sám sa ku mne správa ako k vlastnej a dožičí mi pokojný život v dostatku.

Áno, žijem v systéme, ktorý produkuje čestnosť a férové jednanie. Vďaka takému systému nik nepotrebuje klamať, kradnúť, podvádzať.

Natíska sa mi teda otázka. Je slovensky systém sám nečestný, keď predpokladá, že jeho občania budú zákonite klamať? Respektíve, dopredu vie, že občania budú v jednaní s ním nečestní?

Predpokladám, že odpoveď je každému jasná, lebo zlodej kričí, chyťte zlodeja.

Renáta MAZURKOVÁ

Autorka je bývalou novinárkou, žije v Aarhuse

Ilustračné foto: Archív infoRoznava.sk

******************************

V rubrike Rožňavská kaviareň zverejňujeme príspevky autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte ich na e-mail redakcia@inforoznava.sk